Martin leží neďaleko sútoku rieky Turiec s Váhom v
Turčianskej kotline obkolesenej vrchmi Malej a Veľkej
Fatry, Žiaru a Kremnických vrchov.
Na základe výsledkov archeologického výskumu najstaršie
osídlenie Turca pochádza zo strednej kamennej
doby (2600–2300 pred n.l.), keď sa na západnom úpätí Veľkej
Fatry usadil ľud kultúry kanelovanej keramiky. Súvislejšie
osídlenie Turca poznáme zo strednej bronzovej
doby (1500–1250 pred n.l.). Priľahlé terasy rieky sa v
dobách železných a v dobe rímskej stali domovom ľudu
lužickej kultúry. Vo veľkomoravskom období bol Turiec
najosídlenejšou zo všetkých vysoko položených kotlín
Slovenska, o čom svedčia kniežacie mohyly z 9. a 10.
storočia n.l.
Podľa archívnych dokumentov územie Turca patrilo na začiatku
12. storočia do Uhorska. Po začlenení Turca do
ranofeudálneho uhorského štátu tu panovníci nechali v
platnosti starú správu. V prvej polovici 13. storočia sa
verejnosprávne centrum Turčianskej kotliny nachádzalo v
hornej Nitre, tvorili spoločný administratívny celok.
Kopírovali tak cirkevnú organizáciu, ktorá bola staršia. Z
hľadiska cirkevnej organizácie bol Turiec súčasťou
nitrianskeho archidiakonátu a patrila pod právomoc
Sklabinského hradu.
|